Choď na obsah Choď na menu
 


Vznik FIFA
Do futbalovej histórie natrvalo vošlo medzištátne stretnutie z 1. mája 1904 – v Paríži nastúpilo Belgicko proti Francúzsku. A práve vtedy sekretári obidvoch asociácií Luis Muhlinghaus (Belgicko) a Robert Guérin (Francúzsko) sa rozhodli založiť medzinárodnú futbalovú asociáciu na európskom kontinente. Bohužiaľ výmena listov medzi R.Guérinom a anglickou asociáciou o účasti Angličanov na založení plánovanej asociácie nebola úspešná. Tak sa začala známa anglická izolácia. Lenže iniciatívny a nadšený sekretár francúzskej asociácie R.Guérin začal postupne, a tak napĺňal svoju veľkú ideu. Pozval predstaviteľov siedmich národných asociácií z Belgicka, Dánska, Francúzska, Holandska, Španielska, Švajčiarska a Švédska na 21.mája 1904 do Paríža a jeho sen sa stal skutočnosťou. Prítomní delegáti založili Medzinárodnú federáciu asociačného futbalu (Fédération Internationale de Football Association) – FIFA.

Dokumentom, ktorý podpísali, si vzájomne uznali svoje národné asociácie. Zároveň prijali opatrenia, ktoré by sa mali rešpektovať:
- zakázali klubom a hráčom hrať v rozličných iných národných asociáciach
- uznali pravidlá futbalu a uvádzali ich do praxe
- členský príspevok pre každú národnú asociáciu predstavoval ročne 50 francúzskych frankov.

Prvým úradným jazykom FIFA bola francúzština a časť názvu „Football Association“ pochádza z „asociovaného futbalu“, ktorý na rozdiel od rugby kontroluje FIFA. Dva dni po založení FIFA sa uskutočnil kongres, na ktorom zvolili prvého prezidenta. Stal sa ním sám Robert Guérin. Prvé sídlo FIFA bolo v Paríži (od roku 1904 až do roku 1931). Roku 1932 sa FIFA presťahovala do švajčiarskeho Zurichu, kde ju srdečne privítala a podporovala tamojšia verejnosť i celá Švajčiarska konfederácia. Najvyšším orgánom FIFA je kongres, ktorý sa schádza raz za dva roky. Predsedníctvo kongresu má 21 predstaviteľov jednotlivých konfederácií. Tvorí ho prezident, 8 viceprezidentov a 12 členov exekutívy. Generálny sekretár je šéfom administratívneho orgánu FIFA, ktorá ako člen Boardu musí dbať o pravidlá a smernice, aby zostli neporušené, a musí zabezpečovať ich aplikáciu v súťažiach. Ak vzniknú nezhody v názoroch jednotlivých asociacií musí zabezpečiť ich správne rozhodnutie.

Poslaním FIFA v súčasnosti je:
- udržovať, zvyšovať a popularizovať kvalitu svetových futbalových súťaží,
- strážiť aplikáciu pravidiel v súťažiach,
- vplývať na výchovu futbalovej mládeže,
- podporovať vzdelávanie trénerov, hráčov i funkcionárov,
- bojovať proti drogám,
- dbať o fair-play, čistotu hry vo futbalových súťažiach,
- starať sa o zdravie hráčov napríklad organizovaním seminárov pre lekárov,
- organizovať súťažné stretnutia vo všetkých krajinách sveta,
- podporovať spoluprácu medzi masmédiami a sponzormi,
- strážiť futbal ako hru, aby ostala hrou a slúžila spoločnosti, nie iným cieľom!


Vznik UEFA
Na zasadnutí FIFA 15.VI.1954, tesne pred začatím MS v Bzileji, sa rozhodlo o založení Únie európskych futbalových asociácií (Union of Football Associations - UEFA). Ustanovujúca komisia pracovala v zložení: José Crahay (Belgicko), Henri Delaunay (Francúzsko), dr.Josef Gero (Rakúsko), sir George Graham (Škótska), Ebbe Schwartz (Dánsko), Gusztáv Sebes (Maďarsko). O týždeň, už v pribehu MS, boli v Brne do funkcií zvolení: Ebbe Schwartz (prezident), Dr. Josef Gero (viceprezident) a Henri Delaunay (sekretár). Za členov UEFA sa hneď prihlásilo 29 európskych krajín, ktoré sa 2.III.1955 zúčastnili na prvom kongrese UEFA vo Viedni.

Majstrovstvá Európy
V auguste 1958 rozohralo 17 európskych krajín súťaž reprezentačných mužstiev – I.ročníka Európskeho pohára národov, ktorý dostal meno po Henrim Delaunaym, sekretárovi francúzskej futbalovej asociácie.

I. Pohár národov 1960, Francúzsko
Prvý ročník sa hral vylučovacím spôsobom a do záverečného turnaja štyroch sa prebojovali celky ZSSR, Juhoslávie, Česko-Slovenska a Francúzska. Prvým, neoficiálnym majstrom Európy sa stal ZSSR, ktorý vo finále porazil Juhosláviu 1:0. Naši reprezentanti po víťazstve 2:0 nad Francúzskom získali bronzové medaily.

II. Pohár národov 1964, Španielsko
Podobným vylučovacím spôsobom sa hral aj druhý ročník Pohára národov v Španielsku. Popularita novozriadeného kontinentálneho šampionátu rýchlo rástla, do bojov sa prihlásilo 28 krajín. Zvíťazilo domáce Španielsko pred ZSSR, tretí boli Maďari.

I. ME 1968, Taliansko
V roku 1968 sa premenila súťaž o Európsky pohár národov na majstrovstvá Európy – ME. Prihlásilo sa do nej 31 krajín. Usporiadatelia rozdelili mužstvá do ôsmich štvorčlenných skupín, v ktorých sa hralo systémom doma-vonku. Osem víťazov skupín postúpilo do štvrťfinále, víťazi potom samostatný turnaj o majstra Európy. Úspešné bolo domáce Taliansko, druhá skončila Juhoslávia, tretie Anglicko. Zaujímavosťou šampionátu bolo semifinálové stretnutie ZSSR- Taliansko, v ktorom o výsledku rozhodol žreb. V druhom semifinále vyhrala Juhoslávia nad Anglickon 1:0, ktoré v zápase o 3 miesto porazilo ZSSR 2:0. Prvé finálové stretnutie sa skončilo nerozhodne 1:1. O dva dni sa opakovalo, a v tom už zvíťazilo Taliansko 2:0.

II. ME 1972, Belgicko
Boje o postup na záverečný turnaj II. ME začalo 32 krajín, rozdelených do 8 skupín. Zaujal semifinálový súboj NSR s Belgickom 2:1, v druhom zápase ZSSR porazilo Maďarsko 1:0. Bronz pripadol Belgicku po výhre nad Maďarskom 2:1, vo finále zvíťazila NSR nad ZSSR presvedčivo 3:0.

III. ME 1976, Juhoslávia
Tretie ME boli veľmi dramatické. Víťazi skupín potvrdili svoje kvality vo štvrťfinálových stretnutiach a medzi posledných štyroch sa kvalifikovali NSR, Holansko, ČSSR a domáca Juhoslávia. V záhrebe prekvapilo Česko-Slovensko, ktoré za silného dažďa zdolalo Holandsko po predĺžení 3:1. V druhom vinikajúcom stretnutí porazila NSR domácu Juhosláviu po predĺžení 4:2, hoci domáci viedli v polčase 2:0! Nasledovalo stretnutie o tretie miesto, v ktorom Holandsko porazilo – opäť po predĺžení- Juhosláviu 3:2, a málo predpokladané nezabudnuteľné finále. Prvý skóroval Švehlík, za ním Dobiáš, no D. Muller znížil na 2:1. Prebiehala posledná minúta zápasu, nič sa už nemohlo stať, a predsa sa stalo. Po rohovom kope Holzenbein hlavou vyrovnal. Aj vo štvrtom stretnutí sa muselo predlžovať. Výsledok sa však nezmenil a šampionát gradoval jedenástkami. Prví štyria z našich – Masný, Nehoda, Ondruš a Jurkemík- nezaváhali, zato štvrtý z mužstva NSR Hoeness nedal. O všetkom rozhodovala koncentrácia i sebavedomie Panenku, ktorý historickým lobovaným kopom do stredu brány nedal Maierovi šancu. Trénerom Ježkovi a Venglošovi sa podarilo vytvoriť kvalitný kolektív, ktorý reprezentoval naozaj vzorne.

IV. ME 1980, Taliansko
Celkove 32 mužstiev v 8 skupinách bojovalo o záverečný turnaj, ktorý sa hral v zmenenej forme. Osem krajín rozdelili do dvoch skupín, ktorých víťazi postúpili do finále a druhí hrali o branz. Súpermi našich v Taliansku boli futbalisti NSR, Holandska a Grécka. V otváracom stretnutí s NSR sme prehrali 1:0, potom sme však porazili Grécko 3:1 a remizovali s Holandskom 1:1. Z druhej skupiny, ktorú tvorilo Belgicko, Taliansko, Anglicko a Španielsko, vyšli víťazne Belgičania. V malom finále o treti miesto na štadióne v Neapole sme hrali s Talianskom v normálnom čase 1:1. Z našich bol po vzornej spolupráci s Panenkom úspšný Jurkemík, za Taliansko vyrovnal Altobelli. Zápas sa nepredlžoval a hneď sa kopali jedenástky. Päť úspešných exekútorov z Belehradu sa prezentovalo i v tomto stretnutí, no rovnako trafili aj Taliani. Preto sa pokračovalo ďalej. Až ôsmu strelu Talianov zachytil Netolička na bránkovej čiare. Získal nám tak výhodu, ktorú Barmoš nezahodil. Vo finále mužstva NSR potvrdilo úlohu favorita a porazilo novovybudovaný tím Belgicka 2:1.

V. ME 1984, Francúzsko
Francúzsko zvládlo organizáciu V.ME vzorne. Organogram šampionátu bol podobný ako predchádzajúci, rozdiel bol v tom, že prvý z prvej skupiny hral s druhým z druhej a naopak. Turnaj mal skutočne vynikajúcu úroveň. V plnej sile a kráse sa predstavili najmä Francúzi s Platinim, ktorí povzniesli futbal do estetických výšin. Vo finále, ktoré rozhodoval náš Ing.Vojtech Christov, porazili Španielsko 1:0. Stretnutie o tretie miesto s nehralo. Reprezentanti ČSSR sa na šampionát neprebojovali.

VI. ME 1988, NSR
Európsky šampionát pripravili v NSR veľkolepo. Semifinalisti Holandsko, NSR, ZSSR a Taliansko svojimi výkonmi priaznivcov doslova zelektrizovalo a naznačili nové futbalové trendy. Tréneri Michels, Lobanovskij, Vicinni či Beckenbauer iniciovali medzi svojimi zverencami správny dialóg, spoločne odkryli nové horizonty európskeho i svetového futbalu.

VII. ME 1992, Švédsko
Hoci zápasy v skupinách nepriniesli nijaký zvláštny futbal, semifinálové duely medzi Dánskom a Holandskom, resp. Nemeckom a Švédskom už boli oveľa kvalitnejšie. Dáni porazili favorizovaných Holanďanov a keďže nemecký reprezentanti v stretnutí so severanmi nezaváhali, každý očakával, že vo finále nemecko zvíťazí. Lenže to, čo očakával málokto, sa stalo skutočnosťou. Dáni zdolali Nemcov po zásluhe 2:0 a stali sa majstrami Európy. Priniesli najviac nového, najmä hravosť a kolektívnosť. Pritom (aká irónia!) Dánsko vo finálovom turnaji nahradilo potrestanú Juhosláviu, inak by na majstrovstvá Európy ani neštartovalo.
ME 1996 – Nemecko 2:1 Česká republika
ME 2000 – Francúzsko 2:1 Taliansko
ME 2004 – Grécko 1:0 Portugalsko

Európske pohárové súťaže
Zásluhou francúzskeho časopisu L´Equipe a obetavej dvojice editora G.Hanota, bývalého známeho hráča a technického poradcu reprezentačného výberu Francúzska, a J.Ferrana zrodil sa dňa 2.IV.1955 reglement PEM (Pohár európskych majstrov). Dôležité bolo, že našli podporu medzi predstaviteľmi najvýznamnejších európskych klubov. Spolu s nimi ustanovili riadiaci výbor, na čele s Francúzom Ernestom Bédrignansom a dvoma významnými osobnosťami európskeho futbalu Santiagom Bernabeuom, bývalým prezidentom Realu Madrid, a Gustávom Sebesom, vedúcou osobnosťou maďarského futbalu päťdesiatych rokov. V tom istom čase skupina okolo E.Thommena, sira Stanleyho Rousa a Dr.O.Barassiho pracovala na založení klubovej súťaže PVM (Pohára veľtržných miest). Ich prianie sa splnilo 18.IV.1955, keď súťaž založili. FIFA obidve súťaže , PEM a PVM, oficiálne uznala 7.V.1955. Úspech PEM a PVM (Pohár veľtržných miest sa hral v rokoch 1955- 1971 a potom ho nahradil Pohár UEFA) viedol k myšlienke zorganizovať ďalšiu veľkú súčťaž. V zime roku 1959 dozrel plán pohára víťazov európskych pohárových súťaží (PVP). Vo februári 1960 návrh odsúhlasili a v júni toho istého roku už vyžrebovali premiérové dvojice. Prvé dva roky riadil PVP výbor Stredoeurópskeho pohára (hrá sa už od r. 1927), až potom súťaž prešla do kompetencie UEFA. Akousi nadstavbou dvoch najvýznamnejších európskych pohárov je Superpohár, o ktorý hrjú od roku 1972 (prvý ročník bol neoficiálny) víťaz PEM a PVP toho istého ročníka. V sezóne 1992/93 sa PEM začalo hovoriť Liga Majstrov. Real Madrid vyhral turnaj 9krát, čo predstavuje rekord a je v tom zahrnutých i prvých päť európskych pohárov v rade za sebou.

V napínavom finále v roku 2005 vyhral Liverpool na penalty, a získal tak pohár piaty krát. To znamená, že si ho môže nechať. 2000- Real Madrid, 2001- Bayern Mníchov, 2002- Real Madrid, 2003- AC Miláno, 2004- FC Porto, 2005- Liverpool, 2006- Barcelona.

LIGY
Každá zem, kde sa hrá futbal, má svoju národnú ligu. Päť najväčších ligových súťaží sveta sa hrá na európskom kontinente. Sú to Séria A (Taliansko), Premier League (Anglicko), Bundesliga (Nemecko), La Liga (Španielsko) a Le Championnat (Francúzsko).

Séria A
Od roku 1929, kedy sa Séria A začala hrať, až do konca sezóny 2004/05 bol jej najúspešnejším klubom Juventus. Vyhral 2 392 z 3 199 zápasov a 27krát získal ligový titul. Jeho hráči pritom nastrielali 4114 gólov.  Kluby AC Miláno a Inter Miláno hrajú na jednom štadióne na San Siro. Sú to druhý a tretí najúspešnejší klub v Sérií A so 17 a 13 ligovými titulmi, alebo ako hovoria Taliani s takzvanými scudettos. V sezóne 1993/94 zostúpilo Lecce do nižšej ligy s 11 bodmi a zaostalo tak za víťazom Milánom o 39 bodov!

Le Championnat
15. apríla roku 1976 začal klub Nantes svoju šnúru neporazitelnosti na domácom ihrisku, ktorá trvala až do apríla 1981 – tedy celkom 92 zápasov.
AS Saint-Etienne vyhrál viac ligových titulov ako hociktorý iný francúzsky klub – celkom desať. Naposledy však vyhral v roku 1981. Klub Lion bol založený v roku 1950, ale až v roku 1995, kedy bol druhý, sa vo francúzskej lige veľmi nepresadil. Potom ale nasledovali tri ligové tituly v rade za sebou v rokoch 2002, 2003 a 2004.

Bundesliga
V Bundeslige sa odohralo šesť zápasov, v ktorých jedna strana nastrielala desať alebo viac gólov. Borussia Monchengladbach dala desať gólov štyrikrát, naposledy v roku 1984. Nemecká prvá liga priťahuje najviac fanúšikov na svete, v sezóne 2004/05 činil priemer na zápas 37 565 ludí. Tasmania Berlín ja zapísaná ako najhorší z klubov hrajúcich ligu. V septembri 1965 vyhral klub svoj prvý zápas pred 81 000 publikom. Ďalšia výhra prišla až v máji 1966 a vidlo ju cez 2000 skalných divákov.

La Liga
Až do roku 2005 odmietal Barcelona nosiť na svojich dresoch akúkoľvek reklamu. Potom si zvolila televíznu spoločnosť na našitie loga a to na jeden rukáv trička. V ročníku 1951/52 hral v La Lige Atlético Tetuán – klub zo severu Maroka. Bolo to preto, že vtedy bola časť Maroka pod španielskou správou. Francisco Gento vyhral v 50. a 60. rokoch neuveritelných 12 ligových titulov za veľkoklub Real Madrid.

Premier League
Najstarším futbalistom, ktorý hral v anglickej Premier League, bol Jahn Burridge. Keď hral v roku 1995 za Manchester City, bolo mu presne 43 rokov a 5 mesiacov. Vo svojej dlhej kariére za 26 rôznych klubov. Od tých čias, keď sa v roku 1992 začala Premier League hrať, neskončil Manchester United nikdy na horšom ako treťom mieste. Vyhral 15 anglických ligivých titilov. To ho posúva na druhé miesto za Liverpool, ktorý vyhral anglickú ligu 18krát, ale nikdy nevyhral Premier League. Arsenal sa stal prvým neporazeným klubom v histórií Premier League keď vyhral titul v sezóne 2003/04.

Európske kluby, ktoré vyhrali najviac ligových titulov
51 Rangers FC - Škótsko
44 Linfield FC – Severné Írsko
38 Celtic – Škótsko
34 AC Sparta Praha – Česká republika
31 Olympiakos – Grécko
31 Rapid Viedeň – Rakúsko/Nemecko
30 SL Benfica – Portugalsko
28 Ajax – Holandsko
28 CSKA Sofia – Bulharsko
28 Real Madrid – Španielsko
27 Ferencváros – Maďarsko
26 Anderlecht – Belgicko
26 Juventus – Taliansko
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.